Beseda s hokejovým trénerom Jánom Filcom, 23. 5. 2013

Ďalším podujatím Občianskeho združenia „ĽABUŤ“ bola beseda so známym slovenským hokejovým trénerom Jánom Filcom, ktorá sa uskutočnila 23.5.2013 o 16:30 hod. v sále kultúrneho domu v Malom Záluží.  Už pri príprave založenia združenia sme sa rozhodli, že sa nebudeme zameriavať len na jeden druh činnosti, ale na viacero. Urobili sme prieskum formou dotazníka, aby sme zistili, čo vlastne ľudí zaujíma, pretože túto prácu robíme pre našich občanov. Okrem iného sme zistili, že by radi privítali stretnutia a besedy so známymi a zaujímavými ľuďmi.

Keďže v máji sa pravidelne konajú majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji, skúsili sme osloviť  úspešného hokejového trénera pána Jána Filca. On naše pozvanie prijal a tak sme ho radi privítali na pôde našej obce. Jeho rozprávanie o rodine, práci a hokeji bolo veľmi zaujímavé. Strávili sme s ním jedno krásne popoludnie, na ktoré isto tak skoro nezabudneme.

Pán Filc, ďakujeme Vám a želáme veľa zdravia a šťastia.

Pre tých, čo neprišli prikladáme niekoľko viet o našom milom hosťovi.

Beseda sa organizovala v spolupráci s Mikroregiónom RADOŠINKA a s Obecným úradom Malé Zálužie.

                                           Mahuliena  Sochorová 

Ján Filc

Vážené dámy a páni, milí hostia stránky, rada by som vám predstavila nášho hosťa, bývalého hokejového trénera, pána Jána Filca.

Narodil sa v roku 1953 v Bratislave. Od jedenástich rokov sa venoval hokeju ako brankár. Po ukončení gymnázia začal študovať na Fakulte telesnej výchovy a športu (FTVŠ) v odbore telesná výchova - anglický jazyk, pedagogický smer. V roku 1988 si urobil doktorát. Po ukončení vysokej školy prestúpil do Plastiky Nitra, kde hrával 10 rokov (s výnimkou ročného pôsobenia v Poprade v rámci povinnej vojenskej služby). S hokejom začínal ako brankár v Slovane Bratislava a v rokoch 1971 a 1972 bol členom bronzového juniorského výberu ČSSR na majstrovstvách Európy. Od roku 1976 sa venoval pedagogickej a trénerskej činnosti. Pôsobil ako odborný asistent na Katedre telesnej výchovy Pedagogickej fakulty v Nitre, neskôr ako tréner mládeže a učiteľ. Vyučoval aj na Telovýchovnej škole a od roku 1988 pôsobil štyri roky ako pedagóg na FTVŠ. V ročníku 1989/1990 viedol A- mužstvo Slovana Bratislava a v rokoch 1990 až 1993 trénoval v Stadlau klub Viedeň – Nationalliga. V roku 1998 sa stal trénerom slovenskej reprezentácie do 20 rokov, o rok neskôr s ňou získal bronzovú medailu na MS vo Winnipegu (Kanada). Od 15. júna 1999 pôsobil ako tréner seniorskej slovenskej reprezentácie. Na svetovom šampionáte v roku 2000 v Petrohrade sa slovenské hokejové mužstvo umiestnilo na druhom mieste a získalo prvú medailu pre Slovensko. O dva roky neskôr dosiahol s mužstvom prvé miesto a predstavenie "zlatých chlapcov" z Göteborgu sa nezmazateľne zapísalo do pamätí slovenských hokejových fanúšikov. K tomu dodal: “Petrohradské striebro je trochu v tieni zlata z Göteborgu, ale práve od týchto momentov začala naša práca smerovať k úspešnému vrcholu. Nebyť Petrohradu, nebol by tu asi ani zlatý Göteborg. Úspech  je to, čo sa od nás vždy očakáva. No nikdy to nie je výsledkom jedného človeka, dokonca ani v individuálnom športe. Platí to aj o zlatom triumfe 2002. Bol to výsledok koncepčnej práce, ktorá ľudí nerozdelila, ale dala dohromady, preto sme sa dostali tak vysoko. Bežný život funguje bez ohľadu na to, či by sme boli, alebo neboli majstrami sveta. Je ale príjemné spomenúť si, že človek bol súčasťou niečoho, čo vtedy Slovensko postavilo na nohy. A keď už si na to spomeniem, tie emócie tam sú, či človek chce, alebo nechce. Momenty z konca finálového zápasu, alebo emócie, ktoré boli potom aj na letisku a v bratislavských uliciach, to sú veci, na ktoré nemožno bez mrazenia spomínať a možno aj za ďalších desať rokov to bude rovnako.“

Po ukončení trénerskej činnosti v roku 2002 sa stal členom Výkonného výboru SZĽH zodpovedným odborný úsek. Od roku 2003 je členom Coaching commitee/ Medzinárodnej federácie ľadového hokeja (IIHF). Od decembra 2004 pôsobí ako predseda novozaloženej Slovenskej Únie Športu. K reprezentácii sa vrátil na Svetovom pohári 2004 a potom v rokoch 2008 až 2010, na ZOH 2010 obsadili jeho zverenci 4. miesto. V tomto roku sa zúčastnil Svetového hokejového summitu v kanadskom Toronte, ktorý sa zaoberal budúcnosťou medzinárodného profesionálneho hokeja.   

Po skončení pôsobenia na trénerskej pozícii a v štruktúrach hokejového zväzu sa niekdajší hokejový brankár, tréner a funkcionár, vysokoškolský pedagóg a podnikateľ venuje najmä súkromným aktivitám - spolu s Rudolfom Jurčenkom Škole hokejového brankára a z pozície spoluzakladateľa a riaditeľa aj Súkromnej strednej odbornej škole pre športovcov v Piešťanoch. Škola vznikla v školskom roku 2010/2011. Môžu tu študovať žiaci, ktorí športujú, sú minimálne 2 roky členmi nejakého klubu či príslušného zväzu. Cieľom je, aby mladí športovci, ktorí by po ukončení základnej školy chceli pokračovať vo vrcholovom športe, dostali šancu vzdelávať sa v odborných profesiách, ale zároveň mohli športovať. V spolupráci s vedením  Ružinova sa podieľa aj na aktivitách pre zlepšenie podmienok pre hokej v tejto mestskej časti Bratislavy.

V decembri 2004 založil Slovenskú úniu športu a bol jej predseda. Dve funkčné obdobia pôsobil vo výkonnom výbore Slovenského zväzu ľadového hokeja, istý čas bol viceprezident SZĽH a člen trénerskej komisie Medzinárodnej hokejovej federácie. Vlani v novembri  kandidoval na post prezidenta Slovenského olympijského výboru (SOV). Vo svojom predvolebnom prejave povedal: "Chýba poriadok v slovenskom športe. Obdivujem kolegov v hnutí, ktorí to dokázali udržať na úrovni počas rokov, no od určitého bodu už tento systém nie je garanciou relatívnych úspechov. Stanovenie jasných pravidiel hry je v súčasnosti nevyhnutné. Je to výzva môcť byť iniciátorom určitých krokov, aby sa zlepšilo postavenie športu. Nemôžeme žiť z minulých úspechov."

Ján Filc je najúspešnejším slovenským hokejovým trénerom v histórii, keď za štyri roky počas ktorých viedol reprezentáciu, dokázal získať dve medaily z majstrovstiev sveta - striebornú a zlatú. Dostal sa medzi desiatku najlepších trénerov sveta od roku 2000, zostavovatelia poradia ho zaradili na 8. miesto. Ako sám hovorí: „Ako človek, ktorý je možno trocha viac v centre pozornosti, si myslím, že je síce pekné hovoriť o úspechoch a o úsilí človeka, ale veľakrát sa zabúda na to, že pokiaľ by toto úsilie nebolo požehnané, pokiaľ by neboli kroky človeka vedené naším Pánom, nenapĺňali by nás.“   

Medzi jeho záľuby patria lyžovanie, turistika, klasická literatúra, rocková a klasická hudba. Je ženatý, má syna Róberta a dcéru Evu, ktorí žijú v Kanade. Jeho brat Marián bol reprezentantom ČSSR v krasokorčuľovaní. V roku 2000 mu prezident Rudolf Schuster prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy. V roku 2002 získal  Cenu Štefana Moysesa za prínosy k slovenskému národnému životu (udelená Nadáciou Matice Slovenskej). Ocenenie získal za vynikajúce výsledky slovenského národného hokejového mužstva pri získaní titulu majstrov sveta za rok 2002 a výborné manažérske a pedagogické schopnosti spojené s výsledkami reprezentácie Slovenskej republiky v ľadovom hokeji. Ďalšími oceneniami sú Bronzové kruhy SOV za rok 2003 a Strieborné kruhy SOV za rok 2010.

Na záver mi dovoľte vyjadriť slovami úspešného hokejistu Miroslava Šatana charakteristiku nášho hosťa:

„Už na MS v Petrohrade sa nebál spoľahnúť na mladých hráčov NHL. Niečo sa tam vtedy v  reprezentácii zmenilo. Mužstvo našlo v sebe aj to, čo možno v sebe nemalo a čo možno ani nikto neočakával. Dokázali sme, že aj neznáme mužstvo dokáže prekvapiť a získať striebornú medailu. To potom naštartovalo aj ďalšie veci pre budúcnosť, ktoré vyústili aj do titulu. Pán Filc mal cit, ako sa hovorí ,,nechať koňa bežať a kedy ho riadiť“ a toto bolo myslím to, čo ho odlišovalo od iných trénerov, ktorí tomu až veľmi chceli vtlačiť svoju pečať. Fungovalo to roky a napokon aj na olympiáde 2010. Vo Vancouveri pri jeho návrate  k  reprezentácii sme boli naozaj veľmi blízko veľkého historického úspechu.“

                                                                                             Zuzana Plesníková

                                       zdroj: internet